Brojna udruženja žena u Banatu ali i u ostalim delovima Vojvodine gde žive pripadnici slovačke nacionalne manjine i danas čuvaju uspomenu na svoje pretke ali i poseduju slovačku nošnju ili njene delove na koje su posebno ponosni.

Pripadnice lepšeg pola posebno su ponosne na đensku nošnju koja je veoma bogata.

Slovačka nošnja podrazumeva da žene nose po nekoliko suknja. Najlepša je ona koja se vidi. Ali najzanimljivije su one ispod, kažu Slovakinje sa kojima smo razgovorali dodajući da su suknje izuzetno tvrde.

-Jako ih uštirkamo, pa ih tako mokre peglamo da bi bile čvrste i lepo stajale. U suknju ide 5 metara materijala. Na to idu bogate čipke, pa tračice koje zovu špicevi, pa baršanjike…  To je nekada bilo veoma skupo. Danas nije tako. Ali, na žalost, to više nema ko da nosi. Sve je manje onih koji to prihvataju. Najviše oni koji su u folkloru- opisuju nam izgled nošnje.

Deo nošnje su i zepe i čarape. Čarape su urađene specijalno sa ružicama.  I šešir je nekada bio obavezan deo nošnje ali sada više nije.

O nošnji

osnovni delovi nošnje su zajednički za sve tipove - donja suknja (rubáč), oplećak (opľecko), široka suknja (široká sukňa), kecelja (keteňa, šata) , prsluk (prusľak) i marama (ručňík), čiji kroj, način ukrašavanja i materijal određuju kojem tipu nošnje pripadaju.

Stariji tip narodne nošnje odlikuje manji broja suknji (2-3), dužine do gležanja, sastavljenih od nekoliko delova, blago nabranih, manje ukrašenih. Donji deo suknje je ravan bez karnera. Na suknji se sa prednje strane nosila keselja (zásťera). Na gornjem delu tela nosio se oplećak (opľecko ili rukávce) od konoplje ili pamuka, sa širokim rukavima. Preko oplećka je nošena svilena marama ručňík na hrlo ili prsluk prusľak.

Noviji tip narodne nošnje karakteriše veći broj suknji (7-8), šivenih od kupovnih tkanina, svile, pamuka, somota i drugih tkanina. Kako se donja suknja povećala, tako se povećao i obim suknje. Na donjem delu suknje ušiven je široki karner fodra, koji ima dvostruko više delova od suknje, a na njemu je ušiven i izvezen veliki broj različitih ukrasa. Na suknji se sa prednje strane nosila keteňa. Na gornjem delu tela nosio se oplećak od fabričkog platna, u Bačkoj sa širokim rukavima, dok su u Banatu i Sremu rukavi bili uski. Kod novijeg tipa nošnje prusľak se nosio samo u Banatu, a marama se nosila kao obavezni deo svečane i radne odeće.

Projekat „Tradicija vojvođanskih Slovaka“ sufinansira Pokrajinski sekretarijat za kulturu, javno informisanje i odnose s verskim zajednicama AP Vojvodine. Stavovi izneti u podržanom projektu nužno ne izražavaju stavove organa koji je delio sredstva.

Slovenský kroj

Početné ženské spolky v Banáte, ale aj v iných častiach Vojvodiny, kde žijú príslušníčky slovenskej národnostnej menšiny, dodnes uchovávajú pamiatku na svojich predkov, no vlastnia aj slovenské kroje či ich časti, na čo sú obzvlášť hrdé.
Zástupkyne nežného pohlavia sú hrdé najmä na ženský kroj, ktorý je veľmi bohatý.
Zo slovenského kroja vyplýva, že každá žena nosí niekoľko sukní. Najkrajší je ten, ktorý sa dá vidieť. Ale najzaujímavejšie sú tie nižšie, hovoria Slovenky, s ktorými sme sa rozprávali, a dodávajú, že sukne sú extrémne tvrdé.
-Silne ich naškrobíme, potom žehlíme tak mokré, aby boli pevné a dobre sedeli. Do sukne ide 5 metrov materiálu. Používajú sa na to bohaté čipky, potom nite zvané spicevi, potom zamat... Kedysi to bolo veľmi drahé. Dnes tomu tak nie je. Ale, žiaľ, už ho nemá kto nosiť. Čoraz menej ľudí to akceptuje. Väčšinou tí, ktorí sú vo folklóre – opisujú vzhľad kroja.
Čižmy a ponožky sú súčasťou kostýmu. Ponožky sú špeciálne vyrobené s ružami. Kedysi bol klobúk povinnou súčasťou kroja,  už to tak nie je.

O kostýme

základné časti kroja sú spoločné pre všetky typy - spodnička (rubáč), zavinovačka (opľecko), široká sukňa (široká sukňa), zástera (keteňa, šata), vesta (prusľak) a šatka (ručňík), ktorých strih, spôsob výzdoby a materiálu určuje, ku ktorému typu kroja patria.

Starší typ ľudového odevu je charakteristický menším počtom spodníc (2-3), členkových, zložených z viacerých dielov, mierne riasených, menej zdobených. Spodná časť sukne je rovná bez rohov. Vpredu na sukni sa nosila keselja (záťera). Na vrchnej časti tela sa nosila zavinovačka (opľečko alebo rôvncce) z konope alebo bavlny, so širokými rukávmi. Cez šaty sa nosí hodvábna šatka alebo prusők vesta.

Novší typ kroja sa vyznačuje väčším počtom spodníc (7-8), ušitých z bavlnených látok, hodvábu, bavlny, zamatu a iných látok. Ako sa spodnička zväčšovala, zväčšoval sa aj obvod spodničky. Na spodnej časti spodničky je našitá široká kernerová podšívka, ktorá má dvakrát toľko dielov ako spodnička a je na nej našité a vyšívané veľké množstvo rôznych ozdôb. Vpredu na sukni sa nosila keteňa. Na vrchnej časti tela sa nosil zábal z továrenského súkna, v Bačke so širokými rukávmi, kým v Banáte a Sreme boli rukávy úzke. V novšom type kroja sa prusľak nosil len v Banáte a šatka sa nosila ako povinná súčasť spoločenského a pracovného odevu.

Projekt "Tradícia vojvodinských Slovákov" je spolufinancovaný Pokrajinským sekretariátom pre kultúru, verejné informovanie a styky s náboženskými spoločenstvami AP Vojvodiny. Názory vyjadrené v podporenom projekte nemusia nevyhnutne vyjadrovať názory orgánu, ktorý prostriedky rozdelil.