Na začiatku 19. storočia naši predkovia opustili svoje bydliská na Slovensku a vydali sa na cestu za lepším životom na Dolnú zem. V roku 1806 Slováci – evanjelici – prišli do Padiny na Vojenskú hranicu. Usadili sa tu natrvalo. Hoci zápasili s rôznymi problémami a starosťami prvoradé im boli veci duchovné, cirkev a škola. Už roku 1806 otvorili školu s jednou triedou a jedným učiteľom Jánom Kováčikom. Veľké zásluhy na poli šírenia gramotnosti v Padine mal horlivý Slovák, veľký národovec, spisovateľ a učiteľ Albert Martiš. Do Padiny prišiel roku 1877. Učil prvú zmiešanú triedu, spolu 198 detí. Ľudia si ho obľúbili a už na Vianoce jeho deti vedeli celý šľabikár. Učil i dospelých. Školstvo v Padine počas svojho vývinu bolo poznačené spoločenskou a politickou situáciou, ale vždy nositeľmi kultúrnej činnosti boli učitelia. Po Druhej svetovej vojne zakladajú sa čítacie krúžky, organizujú sa kurzy pre negramotných, prednášky zo zdravotníctva a poľnohospodárstva. Na osemročné školenie sa prechádzalo postupne. V školskom roku 1950/51 sa otvára VI. ročník, 1952/53 VII. ročník a v školskom roku 1954/55 bol otvorený ôsmy ročník. Po skončení ôsmeho ročníka žiaci skladali malú matúru. Postupne sa počet žiakov zvyšoval a začal sa prejavovať akútny nedostatok školských miestností. Padinčania sa rozhodli vybudovať novú, centrálnu školu na mieste, kde bola stará škola. S výstavbou začali roku 1964 a 13. novembra roku 1966 slávnostne otvorili novú školskú budovu. Rozhodnutím kabinetu prezidenta republiky zo dňa 11. 06. roku 1969 škola so slovenským vyučovacím jazykom dostala meno Základná škola maršala Tita v Padine.